Štúdium


Doktorandské práce



Obhájené dizertačné práce

Zuzana Borzová: Poľnohospodárske náradia a nástroje v období 6.-12. storočia na území dnešného Slovenska.

Práca je zameraná na sledovanie vývoja poľnohospodárskeho náradia v  období včasného stredoveku.
Primárnym cieľom práce je prostredníctvom analýzy archeologického materiálu a ostatných dostupných prameňov charakterizovať každý druh náradia zvlášť a následne sa pokúsiť o rekonštrukciu vývoja poľnohospodárskeho náradia v jednotlivých časových horizontoch v  období 6. až 12. storočia. Konečným zámerom práce je poukázať na predpokladané úkony vykonávané v rámci poľnohospodárstva náradím, ktoré sa zachovalo v archeologickom materiáli a tak sledovať prípadné zmeny v poľnohospodárstve.
Súčasťou práce je sumár poľnohospodárskeho náradia (jeho podrobná charakteristika s metrickými údajmi, ustálenou terminologiou a  typológiou) nájdeného na území dnešného Slovenska. z obdobia 6.-12. storočia, známeho z publikovanej literatúry, ale aj niektorých doposiaľ nepublikovaných exemplárov.

Obhajoba: novemer 2006

Pavol Šteiner: Keramický inventár otomansko – füzesabonyského kultúrneho komplexu vo svetle nálezov z Barce I.

Práca je výsledkom niekoľkoročného výskumu materiálu z významného náleziska OFK, opevneného sídliska Barca – Nad Begányho mlynom, známeho aj ako Barca I. Lokalita poskytla značné množstvo keramických artefaktov, ktoré neboli doposiaľ spracované. Ich vyhodnotenie je príspevkom k osvetleniu vývoja keramiky OFK v Karpatskej kotline, ako aj k upresneniu chronológie komplexu v širších súvislostiach. Práca obsahuje základný opis nálezov a nálezových okolností v Barci I  ako aj na iných lokalitách, návrh chronológie podľa zistených skutočností a je doplnená obrazovou prílohou.

Obhajoba: november 2007

Noémi Pažinová: Neolitická keramika stupňa Lengyel 1 zo sídliska v Bučanoch.

Práca prináša výsledky spracovania lengyelského keramického súboru z  Bučian, okres Trnava. Prvoradým cieľom bolo prehĺbiť a rozšíriť znalosti o počiatkoch mladého neolitu na Slovensku na základe charakteristiky lengyelskej keramiky. Prostriedkom na dosiahnutie cieľa bola analýza keramiky z polohy Kopanice v Bučanoch, kde bolo odkrytých 33 sídliskových jám a úplný pôdorys rozsiahlej kruhovej architektúry – rondelu. Čiastkové ciele práce je možné zhrnúť v  jednotlivých bodoch nasledovne:

1. Preveriť použitie kódu MMK na lengyelskom súbore z Bučian, podľa potreby ho modifikovať a doplniť.
2. Analyzovať lengyelský keramický súbor z Bučian-Kopaníc.
3. Priblížiť súčasný stav lengyelského osídlenia prvého stupňa na Slovensku.
4. Zjemniť a detailnejšie určiť chronológiu prvého stupňa lengyelskej kultúry na Slovensku a tým nadobudnúť aj presnejšiu predstavu o jej vzťahoch so súvekými celkami v  susedných oblastiach.

Analýza keramiky z Bučian na jednej strane umožnila na základe súboru určujúcich a priebežných znakov definovať dve vývinové fázy na sídlisku a na druhej vytvoriť presnejšiu synchronizáciu s lengyelskými lokalitami prvého stupňa na Slovensku. Keramický materiál z Bučian-Kopaníc je možné považovať za východisko pre detailnejšie triedenie mladšieho úseku prvého stupňa lengyelskej kultúry a využiť na seriačné porovnanie so súvekými náleziskami u nás a  nadviazať na výsledky hodnotenia materiálu MMK/MOG I na Morave a v Rakúsku.

Obhajoba: október 2008

Martin Husár: Žrďové zbrane včasnostredovekého bojovníka v strednej Európe.

Cieľom práce je rozšíriť poznatky o žrďových zbraniach včasného stredoveku (6.-11. stor.) v strednej Európe a zhodnotiť ich miesto vo výzbroji vtedajšieho bojovníka a taktike vojsk.
Štruktúra dizertačnej práce: Úvod - vymedzenie času a priestoru a  objektov bádania, terminológiu, dejiny bádania; Kritika prameňov a  metodika; Typológia a chronológia hrotov kopijí/oštepov a pätiek; Pôvod jednotlivých typov hrotov kopijí/oštepov a pätiek; Vzťah žrďových zbraní k iným druhom zbraní a výstroja; Ikonografia žrďových zbraní; Písomné pramene k žrďových zbraniam; Vedenie boja a lov pomocou žrďových zbraní; Drevené zvyšky násad žrďových zbraní; Textilné zvyšky/odtlačky na hrotoch kopijí/oštepov; Metalografické analýzy hrotov kopijí/oštepov.


Obhajoba: október 2008

Lukáš Roganský: Včasnostredoveký ženský šperk na Slovensku

Včasnostredovekému šperkárstvu v širšom okolí stredného Dunaja je už od počiatkov moderného archeologického bádania venovaná značná pozornosť, avšak zväčša zameraná na stanovenie základnej chronológie a typológie či riešenie čiastkových problémov (proveniencia, export, import, atď.), čo neumožnilo komplexnejší pohľad na vývoj šperkov v  priebehu viac než pol tisícročia. Tomu by mal napomôcť seriačný diagram, zostavený na báze typov z hrobových celkov, preskúmaných na území dnešného Slovenska. Jeho interpretácia je zároveň východiskom pre rekonštrukciu ženského kroja a jeho premien (prirodzene s využitím ďalších archeologických, ikonografických a. i. prameňov), za ktorými možno hľadať časové, regionálne, sociálne alebo etnické pozadie.

Bohuslav Šebesta: Sídelná stratégia Keltov a Germánov na území juhozápadného Slovenska

Dizertačná práca je zameraná na analýzy priestorového rozšírenia archeologických lokalít v krajine vo vzťahu ku prírodným pomerom – geomorfologické, vodohospodárske, geologické a pedologické, klimatické a vegetačné parametre krajiny. Údaje získané rozborom vzťahov medzi lokalitami a environmentom sú konfrontované s impaktom historických udalostí na vývoj sídelnej stratégie v laténskej a rímskej dobe, štruktúrou osídlenia a paleoklimatickými podmienkami, ktoré mohli ovplyvniť vývoj sídelnej stratégie a odzrkadliť sa v osídľovaní rôznych krajinných elementov. Vďaka možnostiam, ktoré ponúkajú geografické informačné systémy je analyzovaná i podoba a skladba sídelných zázemí nížinných sídlisk. Výsledky analýzy sídelnej stratégie sú prezentované aj formou archeologických prediktívnych modelov.


Obhajoba: november 2012

Dominik Repka: Odraz historických udalostí staršej doby laténskej v hrobovej výbave na keltských pohrebiskách v Karpatskej kotline

Práca je zameraná na doklady odrazu historických udalostí staršej doby laténskej, čo predstavuje v relatívnej chronológii stupeň LT B spájaný s obdobím druhej štvrtiny 4. až prvej štvrtiny 3. storočia pred Kr., v hmotných archeologických prameňoch z Keltmi osídleného územia Karpatskej kotliny. Hlavný zdroj pramennej bázy tvoria na jednej strane písomné pramene hlavne antického pôvodu pojednávajúce o udalostiach týkajúcich sa priamo alebo nepriamo keltského osídlenia na území Karpatskej kotliny, ako napríklad keltská „historická“ migrácia (expanzia) zo začiatku 4. stor. pred Kr. či vojnové ťaženie Keltov do Macedónska a Grécka z rokov 280 – 279/278 pred Kr. Druhú časť pramennej bázy predstavujú archeologické pramene, predovšetkým predmety hrobovej výbavy z keltských pohrebísk na území Karpatskej kotliny. Hlavným cieľom práce je teda postrehnutie takých archeologických nálezov, na základe skúmania ich pôvodu, priestorového rozšírenia, datovania a nálezových okolností, v ktorých možno vidieť odraz (doklad) historických udalostí staršej doby laténskej.


Obhajoba: august 2013

Ondrej Žaár: Modely sídliskových štruktúr v mladom paleolite na Západnom Slovensku

Predmetom práce je analýza sídelných stratégií v mladom paleolite na území západného Slovenska. V prvej časti práce ide o spracovanie časti materiálu zo 190 lokalít z typologickej a surovinovej stránky a vytvorenie súborného katalógu lokalít s podrobnými polohopisnými údajmi a súpisom materiálu. Dáta sú následne spracované štatistickou metódou a korešpondenčnou analýzou, na základe ktorých sú definované oblasti s odlišnými charakteristikami osídlenia. Časovo a kultúrne je súbor rozdelený na skupiny lokalít priradených kultúre szeletienu, staršiemu gravettienu, gravettienu a bez kultúrneho zaradenia. Nasleduje vytvorenie predikčných digitálnych modelov osídlenia v prostredí GIS na základe celého súboru rozdeleného podľa datovania do dvoch časových horizontov. Výsledné údaje sú porovnané so širším územím strednej Európy.


Obhajoba: august 2013




>>> späť na štúdium <<<